Netradičné formy predaja

V posledných rokoch boli do našej republiky importované niektoré netradičné formy podnikania. Mám na mysli predaj tovaru iným spôsobom ako klasicky v predajni.

Mnohí spotrebitelia už majú skúsenosť so zásielkovým predajom podľa katalógu, či ponuky prostredníctvom televízie. Tieto spôsoby sú väčšinou spojené so zlosovaním výhercov. Tu je hra podmienená objednaním a prevzatím tovaru a zaslaním kupónov.

Ďalším spôsobom je predaj prostredníctvom obchodných zástupcov, ktorí ponúkajú a predvádzajú často údajne zdraviu prospešné výrobky. Tento spôsob ponuky býva spojený s rôznymi spoločenskými akciami, pohostením, dokonca výletom za hranice, napríklad do Viedne.

Firmy pri takýchto spôsoboch predaja používajú rôzne „podpory“ predaja. Okrem vylosovania výhercov, zasielania darčekov, usporiadavania spoločenských akcií využívajú aj ďalšie formy podpory predaja, ako používanie kvalitných kriedových papierov, farebných tlačiarenských techník, nielen na sprievodné listy, ale aj na vonkajšiu i vnútornú stranu obálky, dekoratívne oznámenia s oslovením vzbudzujúcim dôveru, stierateľné políčka, samolepiace kupóny ...

Hra, pri ktorej sa žrebujú výhercovia ako i ďalšie podporné činnosti predaja nespadajú pod kontrolnú právomoc Slovenskej obchodnej inšpekcie.

Zlosovanie objednávkových kupónov s možnosťou vecnej výhry, či pobytu v zahraničí si nevyžaduje úradné povolenie a preto ani Ministerstvo financií Slovenskej republiky nie je oprávnené zasahovať do týchto oblastí. Regulérnosť hry a zlosovania osvedčuje notár, aj keď toto nie je určené žiadnym predpisom.

Podmienky hry sa spotrebiteľom zasielajú vopred. Svojim podpisom a splnením podmienok na ne dobrovoľne pristupujú. Za zmienku stojí fakt, že tento druh výhry, prípadne nedodaný darček nemožno podľa § 845 Obč.zákonníka vymáhať ani súdnou cestou, a nedá sa ani považovať za bezdôvodné obohatenie.

Činnosť týchto foriem preskúmal i najvyšší súd SR, pričom nezákonnosť nepotvrdil. Zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie boli v takýchto firmách vykonané kontroly na základe podnetov a sťažností spotrebiteľov. Najčastejšie zisteným nedostatkom bolo nedodržanie zákonom ustanovenej reklamačnej doby, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní.

Iným prípadom je predaj na skúšku, kedy firma vopred oznamuje, že napríklad: „ak sa Vám tovar nebude páčiť, alebo ak s ním nebudete spokojný, môžete nám ho do 10 dní, prípadne inej stanovenej lehoty zaslať späť a my Vám vrátime peniaze“. V tomto prípade nemožno vrátenie tovaru považovať za reklamáciu. Ide o jednostranné zrušenie kúpno-predajnej zmluvy.

Všetky tieto spôsoby predaja spôsobili problémy už mnohým spotrebiteľom, súdiac podľa toho ako často sa na nás obracajú.

Najbolestnejšie pre spotrebiteľov sú však prípady, kedy sa po reklamnej akcii spojenej s predvádzaním výrobku a často i spoločenským posedením nechali nalákať na podpísanie kúpnej zmluvy a po príchode domov si to rozmysleli. V prevažnej väčšine ide o finančne nákladné výrobky, ktoré majú údajne účinky zlepšujúce zdravie chorých a starých ľudí. Ich cena býva spravidla nad 10 - 20 tisíc korún. Čo však chorý neurobí pre svoje zdravie. Hovorí sa, že topiaci sa aj slámky chytá.

Zrada a hlavný problém je v tom, že zmluva obsahuje klauzulu o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu pri odstúpení od zmluvy. Táto sa pohybuje väčšinou okolo 25 % z ceny tovaru, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje i niekoľko tisíc korún.

Slovenská obchodná inšpekcia ÚI

Odbor ochrany spotrebiteľa a masmédií

Bratislava, 12.8.1997