Prezeranie tašiek v SO predajniach

Dátum aktualizácie: 25.05.2001
Dátum zaradenia: 25.05.2001

Prezeranie tašiek spotrebiteľom predávajúcim je svojvoľným aktom predávajúceho. Žiadny predpis obchodníkom nedovoľuje kontrolovať zákazníkovi obsah jeho nákupnej, či inej tašky. Ani pred vstupom do predajne, ani vtedy, keď zaplatil a z predajne odchádza. Ak tak urobí neoprávnene, zasahuje do osobnej imunity zákazníka - občana.

Ak má predávajúci podozrenie, že zákazník v predajni kradol, môže ho vyzvať, aby počkal na príchod policajtov a zatiaľ ho zadržať ako osobu podozrivú zo spáchania trestného činu. Toto však môže urobiť iba vtedy, ak zákazníka pristihol pri krádeži. Nemôže spotrebiteľa svojvoľne zadržať iba preto, lebo odmietol ukázať obsah svojej nákupnej tašky.

V prípade, že predávajúci zadrží spotrebiteľa, musí ho odovzdať orgánom činným v trestnom konaní. Len tie majú právo vykonať osobnú prehliadku zadržanej osoby.

Ak predávajúci zadržal spotrebiteľa iba preto, že ten odmietol ukázať obsah svojej tašky, mohlo by sa stať, že kupujúci ho zažaluje za porušenie základných ľudských práv, pričom by mohlo ísť aj o trestný čin obmedzovania osobnej slobody.

Predmetná vec do pôsobnosti Slovenskej obchodnej inšpekcie nepatrí. Povinnosť, resp. právo predávajúcich prezerať nákupnú tašku kupujúceho pri samoobslužnom predaji v obchode náš právny poriadok samostatne neupravuje.

Pri posudzovaní veci je potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka (zákon

č. 47/1992 Zb. - úplné znenie), ktorý v § 3 ods. 2 zdôrazňuje prevenčnú povinnosť subjektov občiansko-právnych vzťahov. Táto je zakotvená aj v § 43 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave právnych vzťahov (v tomto prípade predaja tovarov v obchode) odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Predmetné podanie je preto možné posudzovať podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka s použitím § 3 ods. 1, § 4 a § 5 pri citlivom posudzovaní pojmu dobré mravy.

Predávajúci na ochranu svojho majetku môže urobiť primerané opatrenia, ktoré nie sú v rozpore s dobrým mravom. Napr. určí strážené miesto na odkladanie nákupných tašiek pred vstupom do priestoru, kde sa nachádzajú tovary ponúkané na predaj a preberie zodpovednosť za ich prípadné odcudzenie, alebo požiada zákazníkov, aby pred vstupom do týchto priestorov oznámili, či v nákupnej taške, ktorú vnášajú do predajne, nemajú tovar rovnakého sortimentu ako sa predáva v konkrétnej predajni.

Taktiež kupujúci je povinný správať sa v samoobslužnej predajni tak, aby toto nebolo v rozpore s dobrým mravom, to znamená rešpektovať opatrenia, ktoré predávajúci v záujme ochrany svojho majetku urobil. Pre občana, ktorý do predajne vstupuje s úmyslom tam ponúkané tovary kúpiť a za tieto riadne zaplatiť, by nemalo byť na prekážku preukázať sa primeraným spôsobom, že konal v súlade s dobrými mravmi.

Pokiaľ niektorý účastník občiansko-právnych vzťahov má pocit, že bol poškodený, má možnosť podať sťažnosť na priestupkový útvar príslušného mestského (obecného) úradu alebo sa domáhať svojich práv na príslušnom súde.

Najúčinnejšou samoobranou spotrebiteľa by však v týchto prípadoch bolo - nenavštevovať a nenakupovať v takých predajniach, čo by viedlo k zníženiu obratu predávajúcich.

Iná situácia je v prevádzkarňach, ktoré si zabezpečia na stráženie svojho majetku súkromné bezpečnostné služby.

V súlade s § 64 ods. 2 zákona č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpeč-

nostných služieb a podobných činností ... v znení zákona č. 225/2000 Z. z., sú osoby, vykonávajúce strážnu službu v prevádzkach určených pre styk so zákazníkmi, oprávnené presvedčiť sa, či ten, kto vstupuje do objektu alebo na strážené miesto, alebo z neho vystupuje, nemá pri sebe alebo na sebe predmety pochádzajúce z protiprávnej činnosti súvisiace s chráneným objektom alebo osobou a tieto mu odobrať.

V súlade s výkladom tohto ustanovenia zo strany Ministerstva vnútra SR sa pod realizáciou oprávnenia rozumie kontrola tašky, inej batožiny, prípadne prekontrolovanie voľne prístupných odevných zvrškov. Nejde však o osobnú prehliadku. Spôsob presviedčania sa nemôže taxatívne vymedziť, ale je podmienený konkrétnou situáciou.

Pri výkone tohto oprávnenia sú osoby vykonávajúce fyzickú ochranu povinné dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť kontrolovanej osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s ich činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jeho práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie sledovaného účelu.

Osoba vykonávajúca strážnu službu nie je v žiadnom prípade oprávnená zadržať inú osobu. Ak by pri kontrole, či osoba nemá pri sebe alebo na sebe predmety pochádzajúce z protiprávnej činnosti súvisiacej s chráneným objektom, bolo zistené, že osoba sa dopustila trestného činu a bolo by to potrebné na zistenie jej totožnosti, zabránenie úteku alebo na zaistenie dôkazov, je osoba vykonávajúca strážnu službu oprávnená takúto osobu obmedziť na osobnej slobode podľa § 76 odsek 2 Trestného poriadku. Toto oprávnenie má však každý, nielen osoby vykonávajúce strážnu službu.

Podľa čl. 16 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky je nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Zákon č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností ... v znení zákona č. 225/2000 Z. z. v § 64 ods. 2 písmeno a) práve takýto prípad ustanovuje.

Novelizácia: 25. 05. 2001